Kalendár

November
P U S Š P S N
1
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
2
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
3
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
4
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
5
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
6
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
7
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
8
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
9
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
10
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
11
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
12
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
13
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
14
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
15
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
16
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
17
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
18
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
19
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
20
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
21
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
22
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
23
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
24
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
25
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
26
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
27
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
28
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
29
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
30
13. 10. 2017 - 30. 11. 2017ŠKK 2017
Aktuality

Osobnosti SČK Martin

plk. v.v. Mária Pelcrová rod. Juríková, diplomovaná sestra - ošetrovateľka, vojnový veterán, osobnosť SČK, osobnosť ŽSK.

Narodená 28.10.1927, Imšady - Negrovec, Československo.

Pani plk. v.v. Mária Pelcrová rod. Juríková, d.s., vojnový veterán /príslušnosť slovenská, národnosť slovenská/ má stredné zdravotnícke vzdelanie, ktoré ukončila v roku 1948 v Prahe ako Diplomovaná sestra ošetrovateľka. Absolvovala kurz inštrumentárky, psychológie, doškoľovanie zdravotných sestier a celé roky bez nehody prevážala chorých a ranených sanitkou (39 rokov).

V roku 1940, spoločne s rodičmi bola u jednej rodiny v Sinivirskej Poľane uchránená pred politickými a rasovými raziami. V auguste toho roku tam prišli príslušníci SS a vzali celú rodinu aj s ňou, nakoľko ich pokladali za nepriateľov Nemeckej ríše. Hnali ich na komando zberného tábora do Wiskova v Poľsku neďaleko československých hraníc. Po vyšetrení bola nacistami, ako 13 ročná odvlečená do koncentračného tábora do Nizska nad Sanom, kde sa začal stavať koncentračný tábor. Tu robila za neľudských podmienok, za každého počasia, za neustálej prítomnosti SS dozorov, často bitá, keď nevládala pracovať. Neskôr ju ako mladistvú odvliekli do Lodže. Po čase ju odtransportovali spoločne s ďalšími deťmi do koncentračného tábora Birkenau Auschvitz. Tu znovu otrocky robili. Pri nosení dreva nevládala rýchlo chodiť, tak sa stalo, že spadla a dozorca na ňu pustil psa. Potom ju dokopal tak, že jej zlomil nos, kľúčnu kosť a mala pomliaždenie hrudníka. Robili jej rôzne zdravotné skúšky po tele a tak sa stalo, že jej ostala jedna dolná končatina svalovo oslabnutá. Ďalej bola odtransportovaná do Kalisze. Tu si pamätá kláštor mníšok a vedľa komando SS. Tu boli prichystané na transport do Nemecka do koncentračného tábora, (hovorilo sa o Mauthasene a Dachau). Bolo to koncom roku 1942. Pri čakaní na transport ochorela. Odviedli ju do nemocnice a nechali v karanténe. Keď bola na chvíľu bez dozoru podarilo sa jej ukryť pod drevami. Po príchode áut so ženami ju však objavil policajt a tak spolu s ostatnými ženami nosila drevo na auto. Potom boli odvezené na skonfiškovaný statok, kde taktiež tvrdo pracovala. Po niekoľkých mesiacoch sa jej podarilo za pomoci staršej ženy utiecť. Zakrátko však bola zadržaná a daná na kopanie zákopov.

V roku 1944 sa dostala do Sovietskej armády - Kyjevský okruh, určená ako zberač ranených vojakov. 10. októbra bola preradená do Československého zboru v ZSSR, 2. tranzitnej roty 3.brigády, ďalej 4. brigády plk. Sachara, plk. Fantu, plk. Dr. Engela a plk. Škvarila. Bojových akcií sa zúčastnila na Ukrajine, v Karpatoch na Dukle, Levoči, Poprade, Liptovskom Mikuláši, Vrútkach, Žiline, Kroměříža až do Prahy. Do 9. mája 1945 bola pridelená do zdravotníctva k pomocným službám na poli, ako zberačka ranených, vykonávala transporty ranených vojakov, ošetrovala a zachraňovala ranených za ťažkých podmienok. Ako zdravotníčka často nespala niekoľko dní, keď prichádzala slabosť, zaspávala na nohách. Frontové nálety - bombardovania neustále pokračovali, bolo treba zachraňovať. Bola ranená, stratila sluch na ľavom uchu. Bolo to v roku 1944. Po jej zranení, armáda oznámila jej rodine, že padla v krutom boji. Zo zranenia sa však z časti vyliečila. Postupom fronty cez Slovensko 9 v Lučivnej pri Poprade bola preliečená v zdravotníckom sanatóriu Červeného kríža, založenom zo zbierok amerických židov, s názvom Joint Distribution Committee. Po preliečení pokračovala v bojoch, ako zdravotníčka až do Prahy. Potom bola pridelená do poľnej nemocnice v Slanom, kde ošetrovala väzňov z koncentračného tábora Terezin. Tu boli privážaní, nakoľko neboli schopní ďalšieho transportu. Bol to veľký rozdiel, na fronte ošetrovala zranenia a tu boli katastrofálne stavy, slabí, vysilení, vychudnutí väzni až do kosti. Bola to hrozná práca. Po vojne zostala v Miloviciach. V okolí posádky, lesoch zostalo po Nemcoch veľké množstvo munície, časté explózie zakopanej munície zapríčinilo mnohé ťažké zranenia vojakov -pyrotechnikov, ale aj obyvateľstva, ktoré musela ošetrovať. Na každú likvidáciu munície určovali aj zdravotné zabezpečenie, na ktoré sa zúčastňovala, ako ošetrovateľka.

V rokoch 1946 -1948 absolvovala dvojročnú ošetrovateľskú školu Československého Červeného kríža v Prahe - Střešoviciach. Bola to zvláštna trieda pre 18 vojačiek - príslušníčok Československej oslobodzovacej armády pod práporom ministerstva národnej obrany (dnes jediná žijúca). Po získaní diplomu DIPLOMOVANÁ SESTRA OŠETROVATEĽKA, postupom času si robila kurzy psychológie, inštrumentárske kurzy, ako aj ďalšie doškoľovanie pre zdravotné sestry. Taktiež si robila šoférsky kurz pre vedenie osobného a sanitného vozidla. V roku 1948 bola pridelená ako staničná sestra na očné oddelenie do vojenskej nemocnice v Českých Budějoviciach v hodnosti rotmajstra. Taktiež tu pracovala na chirurgickom oddelení. V roku 1950 bol povýšená do hodnosti podporučíčka a premiestnená do vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde pracovala ako vrchná sestra na očnom a 
pľúcnom oddelení. Tu sa jej ohlásili následky vojny, začali jej hnisať rany po zraneniach, na hlave pri uchu musela sa podrobiť operácii. Po operácii ochrnula na polku tváre.

V roku 1953 sa vydala za dôstojníka našej armády a v roku 1954 odišla do zálohy v hodnosti Major zdravotnej služby Československej armády. V päťdesiatych rokoch sa zmenil vzťah k príslušníkom armádneho zboru ZSSR a boli bezdôvodne odstránení z armády. To postihlo aj menovanú. Vojenské zranenia a služba v ťažkých poľných podmienkach zanechali na jej zdravotnom stave ťažké následky. Prekonala niekoľko operácií (6). Po odchode do zálohy sa opäť uplatnila v našom zdravotníctve.

Prehľad jej pôsobenia od mája 1945 do ROKU 1992 : 
- Praha Střešovice nemocnica – barikády 
- Slaný nemocnica - väzni z Terezina 
- Praha nemocnica- Hradčany 
- Milovice - vojenská posádka 
- Praha Střešovice - doškoľovací kurz 
- Praha - Zdravotná škola Červeného kríža /l 946-1948/ 
- České Budějovice - vojenská nemocnica 
- Ružomberok - vojenská nemocnica 
- Martin - dojčenský ústav 
- Martin - fakultná nemocnica 
- Martin - posádková vojenská ošetrovňa s poliklinikou

V roku 1963 nastúpila do zamestnania do Vojenskej posádky Martin, kde pracovala ako civilná pracovníčka - diplomovaná sestra vo vojenskej ošetrovni s poliklinikou. Ošetrovala vojakov a pracovníkov s veľkou láskou a zodpovednosťou, o čom svedčia mnohé ďakovné listy v jej bohatej písomnej zbierke. V Martine sa aktívne podieľala na získavaní bezpríspevkových darcov krvi z radov vojakov pre transfúznu stanicu. V roku 1992 odišla na starobný dôchodok. V súčasnosti je Členkou SZPB v Martine, kde sa aktívne zapája do zväzovej činnosti. Je taktiež Členkou SČK od roku 1948. Je držiteľkou 35 našich a zahraničných vyznamenaní (České a Slovenské. Ruské, Poľské, Ukrajinské, Sovietske). V roku 2003 získala najvyššie vyznamenanie Medzinárodného výboru Červeného kríža zo Ženevy, striebornú medailu Florence Nightingalovej. V roku 2004 bola povýšená do vojenskej hodnosti pplk. a v roku 2008 do vojenskej hodnosti plk. (plukovníčka). Zdravotná sestra Mária Pelcrová z vojenskej posádky Martin, dobrovoľne organizovala dobrovoľných darcov krvi pre transfúznu stanicu od roku 1966 do roku 1990. Ročne získala až stovky darcov.

V spomienkach jej života sa skrýva množstvo utrpenia, bojov, vnútornej sily a statočnosti. Patri jej za to srdečná vďaka.

Na fotke zľava plk. v.v. Mária Pelcrová rod. Juríková, diplomovaná sestra - ošetrovateľka, vojnový veterán, osobnosť SČK, osobnosť ŽSK a Mgr. Anna Franeková.

SPRACOVAL: Bc. Michal Straka